V rámci seriálu o Malokarpatských ovocných stromoch, resp. starých odrodách ako ďalšiu predstavujeme starú – zimnú odrodu hrušky belgickú pôvodu, ktorá sa považuje za jednu z najlepších zimných odrôd.
Dnes už veru nie tak bežná stolová odroda. Nás však potešilo, že sme na ňu pri túlaní v Malokarpatskom regióne narazili. Krásny strom a ešte krajšie plody.
Je možné, že o tejto hruške počujete prvý krát. Možno ju však poznáte pod iným názvom napr. zaužívaným u nás, či v zahraničí: Dielová, Beurré Incomparable, В. magnifique, В. Royal, Céleste, Dorothé, Dorothée Royale, Drijtoren, Dry-Toren, Dillen, Dillen d’hiver, Foureroy, Gros Dillen, Grosse Dorothée, Grosse Dorothée royale, Guillaume de Nassan, Riesen Butter Birne, Beurré Diel , Diel’s Butterbirne, George de Podiebrad, Poděbradská maslovka Saint Auguste, Sanct-Augustus, Sylvanghe Vert d’Hiver, Ustroner Pfund Birne a iné.
Ako je napísané v úvode, ide o starú belgickú odrodu. Koncom 18. storočia ju objavil p. Meuris, hlavný záhradník Dr. Van Monsa na zámku Perck neďaleko Vilvoorde ako náhodný semenáč. Názov dostala podľa jeho priateľa pomológa Dr. Augusta Fridricha Adriena Diela.
Plody sú veľké, často bývajú hrboľaté s váhou až okolo 750 g. Stopka je drevnatá, pritlačená na stranu a usadené v hlbokej stopkovej jamke. Dužina je biela, jemne šťavnatá, korenistá. Pri pestovaní v nevhodných polohách, sú plody trpkej chuti. Šupka plodov je drsná, pri zbere zelená, neskôr žltá, pokrytá hrdzavými lenticelami. U kalicha a stopky je povrch často hrdzavo kožovitý a často sa po celej dĺžke plodu ťahá hrdzavá čiara. Chýba akékoľvek líčko. Plod v čase zrelosti vonia jemne muškátovo.
Plody sa zbierajú od začiatku októbra, konzumne dozrievajú v priebehu novembra a uskladnené vydržia do januára.
Strom v mladosti rastie bujne. Tvorí mohutný strom, koruna je vzpriamená a pomerne úzka. Konáre sa však pod váhou plodov skláňajú. S vekom nadobúda guľovitý tvar. Dorastá do výšky cca 6 – 8 m. Je nenáročný na pestovanie. Uprednostňuje slnečné, prípadne polotienisté stanovisko a teplejšie južné tzv. vinárske polohy. Vyžaduje hlbokú a výživnú pôdu. Odroda vhodná aj na alejovú výsadbu. Rodí neskoro po výsadbe, čo však nahrádza následnou veľkou a pravidelnou rodivosťou. V Malých Karpatoch dobré znáša podmienky do nadmorskej výšky cca 400 m.n.m.
Odporúča sa pestovať ako polokmeň a vysokokmeň, pričom hlavne v mladosti vyžaduje občasný redukčný rez a neskôr sporadický zmladzovací rez.
Výskyt Dielovej maslovky je dnes v Malých Karpatoch zriedkavý. Cez to všetko sme k dnešnému dňu našli už niekoľko stromov.
Ak vás Dielová maslovka zaujala a uvažujete o jej pestovaní, prikladám ešte pár údajov. Používa sa predovšetkým na priamu konzumáciu a tiež na sušenie, výrobu vína, destilátu a lekváru, či kompótovanie.
Medzi výhody tejto odrody patrí:
- stredná odolnosť voči mrazu
- stredná odolnosť voči chrastavosti, múčnatke a rakovine
- pravidelná a bohatá plodivosť
- patrí medzi najkvalitnejšie dezertné hrušky
Nevýhodou je:
- zlý opeľovač
- v suchej pôde sú plody horké
- plody sa ľahko otlačia
Ak si chcete zasadiť túto hrušku, odporúčame jesennú výsadbu, najskôr začiatkom novembra. A kde? Tam, kde bude mať dostatok slnka. Dobrými opeľovačmi pre Dielovú maslovku sú: Boscová fľaša, Williamsová, Dekanka Robertová, Durondo, Easter Beurre, Meurisová, Hardyho maslovka.
Jej zasadením sa zavďačíte nie len svojim deťom, či vnukom, ale aj ďalším generáciám. Taká hruška totiž rastie a prináša plody aj viac ako 200 rokov.
(JS)
