V minulosti bola v našich záhradách a vinohradoch bežne zastúpená ovocná drevina, ktorej sa hovorievalo stromová malina, vinohradnícka malina, drevená jahoda, viničná jahoda. Väčšinou ju poznáme pod názvom moruša. Ak ju poznáte aj pod iným názvom, dajte vedieť.
Dnes je už priam rarita, keď má niekto na záhrade morušu a ešte väčšia, ak má strom viac ako 50 rokov. Už počujem to zdôvodnenie: „morušu nescem, je z nej samý bordel“.
Okrem moruše čiernej tu bolo v minulosti typické aj zastúpenie moruše bielej. Kým moruša čierna sa vekom rozčesne a jej konáre naďalej rastú položené na zemi, kmeň moruše bielej nepodlieha kmeňovej deformácii a až do konca života si udržiava kompaktný tvar.
V starých typoch vinohradov s extenzívnou formou hospodárenia išlo o drevinu v minulosti bežne rastúcu spolu s oskorušami, hruškami, čerešňami. Jej ústup z týchto polôh je spojený s rekultiváciou a prebudovaním vinohradov na intenzívne hospodárenie v 50. až 70. rokoch. Žiaľ, v tej dobe sa násilie páchalo nie len na ľuďoch, ale aj na krajine. Vlastne ako aj dnes, ale to už je iný príbeh.
Zánik tejto jedinečnej krajiny, ktorú tvorili vinohrady na štekoch a roztrúsené mohutné ovocné stromy viedol aj k zániku jedinečného kultúrno-prírodného krajinného rázu nie len Horných Orešian, ale všetkých obci v Malokarpatskom regióne.
S morušou čiernou je v našej obci spätá aj dnes už takmer zabudnutá tradícia získavania mladých sadeníc na Brehoch, kde bola v minulosti koncentrácia moruše čiernej, tzv. Trnavskej, naozaj vysoká. Práve z tejto lokality pochádzajú aj dve najstaršie moruše (vek nad 100 rokov), ktoré v Horných Orešanoch ešte rastú.
Okrem toho môže šikovný znalec tohto ovocia nájsť pár skutočne starých stromov v dnes už neobrábaných, zarastených častiach bývalých vinohradov v Ohlajte a Promandle.
Biela moruša sa kde tu vyskytovala v záhradách (napr. v Hoštákoch) a predovšetkým lemovala dnes už zaniknutú stredovekú cestu, ktorej časti sa ľudovo hovorilo Cesta na Hliníky.
Ak odrátame už spomenutú likvidáciu moruší vo vinohradoch, môžeme o dôvodoch, prečo sa prestala moruša pestovať, len uvažovať. V minulosti často rástli v miestach chovu domácich zvierat (poskytovali doplnkovú potravu pre bylinožravé zvieratá), vo vinohradoch, na ich okraji a v remízach. Chov hydiny sa ekonomicky a časovo nevypláca a remízy sú zaujímavé keď tak len na papieri a pre poberanie dotácií od štátu a EÚ.
Na čo sa moruša čierna okem priamej konzumácie využívala? Napríklad na farbenie vína. Plody moruší sa sušievali a používali sa vďaka vysokému obsahu cukrov ako sladidlo, pripravovala sa z nich ovocná šťava, kompót, lekvár, koláč, morušové víno, či morušovica. Ak poznáte nejaký recept na spracovanie moruše, budeme radi ak sa s nami oň podelíte. Okrem plodov sa zbierali a sušili listy, korene a kôra. Používali sa hlavne na výrobu tinktúr, mastí a ako čaj.
Vedeli ste, že moruša má aj liečivé účinky? Na liečebné účely sa používajú plody, kôra, korene a listy. Plody sú vhodné pri fyzickej slabosti, upravujú chudokrvnosť, zlepšujú spánok, pomáhajú pri črevných ochoreniach. Vďaka vysokému obsahu karoténu prispieva čierna moruša k udržiavaniu zdravého zraku a tiež pomáha pri pálení záhy. Plody alebo šťava z bielej moruše majú silné protizápalové účinky. Kôra a nezrelé moruše sa používajú na odčervenie ľudí a zvierat. Odvar z listov pomáha pri hypertenzii, bronchitíde. Je vhodný aj na kloktanie pri angíne. Plody moruše sa však neodporúčajú pre ľudí s vysokým obsahom cukru v krvi. Naopak, odvar z listov prispieva k znižovaniu hladiny cukru v krvi. Vráťme sa však ešte k plodom. V minulosti boli uznávané ako účinné afrodiziakum.
Prečo toto všetko vlastne píšem? Našou prvotnou snahou bolo zmapovať miestny morušový genofond. Či už priamo v obci alebo v jej katastri. Spočiatku sme boli sklamaní, že nevieme nájsť skutočne starú morušu čiernu a žiadnu bielu morušu. Nakoniec sa na nás usmialo šťastie a vďaka tomu v súčasnosti prebieha už druhá fáza. Jej vyvrcholením bude obnova Cesty na Hliníky.
Veríme, že starí Hornoorešanci si v budúcnosti pri prechádzke morušovou alejou radi zaspomínajú na svoju mladosť a mladšie ročníky nájdu miesto na oddych a zber plodov. A možno aj vďaka tomu si moruša opätovne nájde cestu do našich záhrad.
(JS)
