Pred 120 rokmi sa v Igramskom háji začal ozývať čulý ruch. Stavebné práce na vybudovaní priemyselnej železnice z prekládkovej stanice v Smoleniciach do chemickej továrne v Horných Orešanoch podľa dobových zápisov začali v piatok 22. mája 1903. Ich cieľom bolo vybudovať železničnú trať s rozchodom 600 mm v dĺžke cca 8,2 km. Práce realizovali na základe zmluvy stavitelia Jozef Fischer a Johan Dukovac z Dechtíc. Investorom bola Centrálna správa Jozefa Pálffyho. Súčasťou výstavby bola úzkorozchodná železnica s príslušnými objektami, ako aj označenie hektometrovníkov a predĺženie telefónneho vedenia až do továrne. Stavať sa začalo z lokality Igramský háj a pokračovalo sa súbežne oboma smermi.
Povolenie na prevádzku trate bolo vydané 28.11.1903. Trať po dokončení viedla z prekládkovej stanice v Smoleniciach cez polia až po obec Lošonec, kde po prechode mosta vošla do Igramského hája. V Igramskom háji pokračovala po násypoch a zárezoch, krížila cestu Horné Orešany – Lošonec. Následne sa cesta rozdeľovala, a to na krátky 600 metrový úsek k parnému mlynu a na hlavnú vetvu, ktorá pokračovala v smere k chemickej továrni.
Úsek od cesty Horné Orešany – Lošonec až po továreň bol časom rozšírený o chodník pre zamestnancov a obyvateľov. Chudobnejší obyvatelia tento úsek, ako aj časť trate vedúcu Igramským hájom využívali na zber dreveného uhlia, ktoré sa pri prevoze do Smoleníc sypalo z preplnených vagónov. Často tu bolo možné stretnúť aj kováča Riga, ktorý s deťmi naplnil mech uhlím a potom išiel kuť do svojej kováčne.
Po skončení druhej sv. vojny začal význam železničnej trate pomaly upadať a tak už bolo vzácnosťou vídať na trati parné alebo motorové rušne, či drezíny. Aj tá orešanská prezývaná Čert nakoniec dojazdila. Prišiel rok 1958 a železničná doprava bola z ekonomických dôvodov nahradená automobilovou.
Dnes už je v krajine možné nájsť len rozpadajúce sa oporné piliere mostov a zarastené násypy. To že cesta na Majdán vedie od križovatky s Lošoncom po pôvodnej železničnej trati a chodníku, už nik nezbadá.
(JS)
