Na dnešný deň pripadá sviatok sv. Vendelína (*okolo 550 Írsko – † 617 Tholey, Nemecko), patróna pastierov, sedliakov, polí, roľníkov, životného prostredia, ochrancov prírody, prihovárajúceho sa za priaznivé počasie a dobrú úrodu, ochrancu pred chorobami zvierat a pomocníka v núdzi.
V našej obci nám tohto svätca pripomína kaplnka na križovatke na Lázni a socha umiestnená na hlavnom oltári v Kostole Mena Panny Márie.
Kto bol sv. Vendelín? Mal írsko-škótsky kráľovský pôvod. Ako mladý sa rozhodol opustiť kráľovský dvor, zasvätiť život Bohu, stať sa pustovníkom a žiť v harmónii s prírodou. Neskôr sa stal opátom v benediktínskom kláštore v Tholey v Sársku, kde žil až do svojej smrti v r. 617. Pochovaný je v mestečku St. Wendel v bazilike Wendalinus, na mieste, kde kedysi stávala jeho pustovňa.
Úctu k sv. Vendelínovi oficiálne uznal pápež Mikuláš V. v r. 1450. Vendelín bol uznaný za patróna pastierov, sedliakov, poľnohospodárov. Práve preto je zväčša zobrazovaný ako mladý pastier s dobytkom a ovcami, s pastierkou palicou a kapsou.
To, že aj v našej obci máme pamiatky spojené s týmto svätcom, nie je náhoda. V minulosti sa v podvečerných hodinách dňa 20. októbra konávala ku kaplnke sv. Vendelína na Lázni každoročná procesia. Dnes si na túto slávnosť pamätajú už len najstarší obyvatelia obce, veď posledná sa uskutočnila okolo roku 1952.
Je škoda, že sa od tejto tradície upustilo. O to viac, že význam procesie ku kaplnke sv. Vendelína bol oveľa hlbší, a žiaľ, zabudlo sa naň.
Všetci vieme, že hody sa v obci sa spájajú s výročím posviacky kostola, t.j. s Menom Panny Márie, ktorej je zasvätený kostol.
Určite Vás však prekvapí, že patrón kostola a farnosti nie je ten istý. Patrónom Hornoorešanskej farnosti bol a stále je sv. Vendelín. A práve tu tkvie aj podstata tejto zvýšenej úcty k sv. Vendelínovi v Horných Orešanoch. Je preto smutné, že sme zabudli na patrocínium a aj na tradíciu procesií. Stačilo nám na to 40 rokov perzekúcií za bývalého režimu. Po roku 1989 už zjavne nebol záujem, chuť, a ani potreba.
Toto krátke zamyslenie si preto dovolím ukončiť modlitbou, ktorej začiatok som použil aj v názve a ktorá v minulosti odznievala z úst dedinského ľudu práve na dnešný sviatok: „Svätý Vendelín, nikdy nás neopúšťaj, chráň našu stajňu, chráň náš dobytok.“
(JS)
