V rámci seriálu o starých ovocných odrodách, ktoré pestovali naši predkovia v Malokarpatskom regióne, ako ďalšiu predstavujeme hrušku ktorú sme objavili v minulom roku a hneď na viacerých lokalitách. Hovoríme tu o starej jesennej odrode známej ako
Je možné, že o tejto jabloni počujete prvý krát, možno ste ju pestovali a možno ju poznáte pod iným názvom, napr. Beurré Charneuse, В. des Charneuses, В. de Waterloo, Charneu (P. de), Délices des Charneuses, Désirée, Désirée Van Mons, Duc de Brabant, Fondante des Carmes, Fon. des Charneux, Fon. Charneuse, Fon. des Charneuses, Jamin, Légipont, Maria Stuart, La Merveille de Charneu, Miel de Waterloo, Waterloo, Butyralia mirabilis, Köstliche von Charneua iné.
Ako je napísané v úvode, ide o starú odrodu pôvodom z Belgicka. Ide o náhodný semenáč, ktorý objavil M. Legiponton okolo roku 1800 v Charneux v Belgicku. Veľkej popularity dosiahla hlavne v Nemecku, kde ju v roku 1922 vyhlásila Nemecká ovocinárska spoločnosť (Deutsche Obstbau-Gesellschaft) za jednu z troch oficiálnych „Ríšskych ovocných odrôd“.
Plody sú veľké, fľaškovitého tvaru, súmerné (mierne hrboľaté) a pri stopke mierne hranaté. Váha plodov je od 180 – 280 g. Dužina je jemná, veľmi šťavnatá, sladko-kyslá, korenistá, biela, neskôr žltkavá. Šupka plodov je jemná, hladká, málo sa leskne. Farba šupky je zelená, neskôr jasne žltá s výraznými zelenými a hnedoohraničenými lenticelami. Stopková jamka je zvyčajne hrdzavá. Stopka je dlhá, zeleno-hrdzavá, vytlačená na povrch plodu. Okolo stopky a kalicha býva roztrúsená hrdza. Na slnečnej strane plodu býva sporadicky naružovelé líčko.
Plody sa zbierajú v polovici septembra (ak ostane dlho na strome nezíska svoju výraznú chuť), konzumne dozrievajú do dvoch týždňov a uskladnené vydržia do novembra.
Strom rastie intenzívne, má štíhlu, riedku, vysokú korunu, ktorá je neskôr mierne ovisnutá. Typickým znakom sú jemne zahnuté konce letorastov nahor. Dorastá do výšky 8 – 10 metrov. Je nenáročný na pestovanie. Toleruje širokú škálu lokalít. Najviac mu však vyhovujú slnečné až polotienisté polohy. V Malých Karpatoch sa mu darí aj preto, že dobré znáša podmienky do nadmorskej výšky cca 600 m.n.m.. Do plodivosti nastupuje v 3 až 4 roku, pričom plodivosť pravidelná. Je vhodná aj ako solitérna výsadba vo voľnej krajine, či na líniovú (alejovú) výsadbu.
Odporúča sa pestovať ako polokmeň, alebo vysokokmeň. Vyžaduje občasný redukčný alebo zmladzovací rez.
Ak vás Charneuska zaujala a uvažujete o jej pestovaní, prikladám ešte pár údajov. Používa sa na priamu konzumáciu, varenie, zaváranie, muštovanie či výrobu lekváru.
Medzi výhody tejto odrody patrí:
- vysoká odolnosť voči múčnatke
- dobrý opeľovač
- nenáročná na biotop
- skorý nástup do plodivosti
Nevýhodou je:
- striedavá rodivosť
- stredná odolnosť voči mrazom a chrastavitosti
Ak si chcete zasadiť Charneusku, odporúčame jesennú výsadbu, najskôr začiatkom novembra. A kde? Tam, kde bude mať dostatok slnka a primerane vlhkú pôdu.
Dobrými opeľovačmi pre Charneusku sú: Clappová, Williamsová, Konferencia, Parížanka, Avranšská a Boscová fľaša.
Zasadením hrušky sa zavďačíte nie len svojim deťom, či vnukom, ale aj ďalším generáciám.
(JS)
