(Zápisky z vojnového denníka neznámeho vojaka maďarskej armády)
Vojnový denník neznámeho vojaka maďarskej – honvédskej armády bojujúcej na strane nemeckej armády proti Červenej armáde prestavuje základný dokument, ktorý nám poslúži na pripomienku udalostí predchádzajúcich oslobodeniu obce Horné Orešany dňa 2.4.1945. Denník sa zachoval v nemeckom archíve vďaka neznámemu vojakovi nemeckej armády, ktorý ho priniesol so sebou po prepustení zo zajatia.
Autor vo svojom denníku, alebo skôr vojnovej „memoárovej knihe“ zaznamenal v beletristickom štýle pôsobenie a históriu bojov jednotky s označením Panzerjäger-Kompanie 1335 resp. Panzerjäger-Sturmgeschütz Abteilung. Označenie 1335 nám hovorí, že išlo o maďarskú jednotku, ktorá bola pričlenená k 335 nemeckej tankovej divízii. Písal sa rok 1945 a tak, ako je tomu i tento rok, bola Veľká noc skoro, na prelome marca a apríla.
Panzerjäger-Kompanie pozostávala z čaty veliteľa roty, troch bojových čiat, čaty údržby vozidiel (dielne) a dvoch kolón s pohonnými hmotami. Celkový počet personálu pozostával z 3 dôstojníkov, 52 poddôstojníkov, 84 členov posádky, 14 nemeckých stíhačov tankov Panzerjäger 38(t) (Hetzer) a bližšie nešpecifikovaného počtu útočných diel Sturmgeschütz III (Stug III). Jednotka bola vybavená 16 guľometmi (z toho 14 v obrnených vozidlách), 39 samopalmi (z toho 14 v obrnených vozidlách), 63 puškami, 37 pištoľami, 18 strojovými vozidlami a štyrmi motocyklami sajdkár. V čate veliteľa boli dva a v ostatných čatách štyri obrnené transportéry.
Teraz už ale k samotnému denníku a popisu udalostí odohrávajúcich sa pri obci Horné Orešany. Do deja vstupujeme v momente príchodu nadrotmajstra Hudyho.
Nasledujúci deň prichádza nadrotmajster Hudy z oblasti od Nitry. Rozkaz znie v nočných hodinách ustupovať pred nepriateľom (Rusmi), bez pechotného krytia. Ustupuje sa od Nitry cez Hlohovec a Trnavu k priesmyku na východnom okraji Malých Karpát. Našou úlohou je zaujať postavenie na ceste a vydržať, kým všetky pešie jednotky neprejdú cez Malé Karpaty. Všetky nenahraditeľné zásobovacie kolóny sú posielané za Malé Karpaty. Naša jednotka, ktorá sa zapojila do bojov pri Budmericiach a Modre, sa preto musí rýchlo presunúť k Horným Orešanom. Na mieste zostávame spať ešte jednu noc.
Zobúdzame sa do nádherného jarného rána. Príroda, ktorá sa prebúdza do ranného slnka, ktoré všetko nežne osvecuje. Nepadne ani jeden výstrel, nechce sa mi veriť, že je pokoj. Škovránky spievajú, akoby vítali Veľkú noc 1945! Okolo 10. hodiny prichádzame do obce Doľany (Ompitála – Ottóvölgy). Tu všetky guľometné protitankové delá zaujímajú svoju pozíciu a už existujúce pozície sú obsadené stíhačmi tankov bojujúcimi ako pechota. Dva tanky Panzer IV56 sa tiež pripájajú a teraz prichádza to, čo prichádza! Okolo 13 hodiny dostávame rozkaz na opätovný presun smerom na Modru (Modor). Tri obrnené vozidlá a obrnené ťažné vozidlo vedené poručíkom Kurzom vyrazili smer Častá (Csestzi, Schattmannsdorf), Dubová Kráľová pri Modre (Modorkirályfalvy, Königsdorf). Odtiaľ už vidíme, ako sa Ivan (Rusi) približuje k Modre. Pomocou 2 cm protilietadlového dela namontovanom na ťažnom obrnenom transportéri sme ich s granátmi efektívne zneškodnili. Týmto kazíme veľkonočnú náladu nejednému Ivanovi. V Kráľovej zostávame do nasledujúceho rána.
Ráno (1.4.1945) nás zavolajú späť do Doľan. Čaká nás ďalšia úloha: päť obrnených transportérov k nám prerazilo z Horných Orešian (Felsődiós, Obernussdorf) a bolo hlásené, že okolo Horných Orešian sa potulujú štyri ruské tanky. Nadrotmajster Hudy so svojimi stíhačmi a ťažným obrneným autom, ako aj piatimi obrnenými autami pre strelcov, dostáva rozkaz zaútočiť a obsadiť Horné Orešany. Jarné slnko nám opäť zasvietilo, a skrášlilo Veľkonočnú nedeľu. Obklopuje nás úžasný pokoj. Máme pocit, že vypukol mier, alebo niečo podobné. No čoskoro sme zistili, aká je pravda. Nebeský pokoj prerušil zvuk obrnených vozidiel a sme na pochode smerom na Horné Orešany. Útočná pechota pod velením poručíka Heuna nastúpila na vozidlá a valili sme sa smerom na Dolné Orešany. Časť ruských jednotiek sme zničili a ostatní utekajú.
Po krátkej prestávke pokračujeme smerom na Horné Orešany. V diaľke cez výšiny vedie z východu do Horných Orešian cesta zo Suchej nad Parnou. Na ceste sú ruské tanky a iná vojenská technika. Kolóny sa pohybujú v malých skupinkách. Spustili na nás šialenú paľbu z protitankových a tankových kanónov, čo znemožňuje náš ďalší postup. Vedúci čaty Hollender je zasiahnutý protitankovým delom, posádka musí odísť. Dozorca Vogelrath je zranený, zvyšok posádky sa prebojuje z obkľúčenia. Scholz, strážca, operátor nabíjania je zajatý Rusom, ale veliteľ čaty Hollender ho na poslednú chvíľu oslobodí, keď zrazí Rusa kameňom. Spolu s Hollenderovým stíhačom boli zničené aj dva obrnené transportéry. Zvyšok bojovej skupiny ustupuje smerom na Dolné Orešany. Ústup v tomto smere však zlyhal. Prišiel ďalší rozkaz od zboru. Cestu do priesmyku na Sklenú hutu a Sološnicu treba držať za každých okolností, kým neprídu a nenahradia nás pešie sily.
Všetky delá sa ihneď opäť rozostavili a pechota zaujala obranné postavenia pri východoch z dediny a na výšinách na ľavej a pravej strane obce. Spolu s nami sa rozostavili stredné tanky nemeckej výroby, pravdepodobne jeden z tankových zborov „Feldherrnhalle“ zo štábu obrneného pluku. Jarné slnko nás zohrievalo. Asi nám takto chcelo pomôcť, keďže bola Veľká noc! Zabudli sme už na ranný zmätok, je opäť pokoj, alebo ako verili pesimisti: pokoj pred búrkou…
Naľavo, napravo, spredu, zo všetkých strán sa veľkou silou tlačil dopredu Ivan. Jeho postup sme spomaľovali našim delostrelectvom a mínometmi. Čím viac sa priblížil, tým viac sa pre nás stával nebezpečným. Začal strieľať z mínometov a niekedy aj z protitankových zbraní. Deň skončil a prišla noc, ktorá prebehla celkom pokojne. Tentokrát to bol naozaj pokoj pred búrkou. Delostrelecká, proticieľová a mínometná paľba začala už skoro ráno. Z času na čas sme museli skryť hlavy. Paľba bola čoraz intenzívnejšia. Výbušné granáty brali svoje obete sprava aj zľava. Rusovi sa podarilo dostať sa do výšin a snažil sa nás odrezať. Podarilo sa nám ustúpiť aj vďaka lesnej železnici. Potom sme tri dni ustupovali cez kopce a následne smerom na Holíč, Hodonín a Brno.
Toľko o bojoch v okolí obce Horné Orešany očami maďarského vojaka. Na záver je potrebné dodať, že autor bol s najväčšou pravdepodobnosťou zajatý pri ústupe v okolí Brna. Následne skončil v trestaneckom tábore v Rusku. Keďže sa jeho denník našiel u bývalého nemeckého vojaka, ktorý sa vrátil z ruského zajatia, pričom meno a osud autora nepoznal, je pravdepodobné, že v zajatí zomrel.
Pre Horné Orešany je dôležité predovšetkým to, že obrana a bránenie postupu ruských jednotiek bola neúspešná a tak mohli obyvatelia 2. apríl osláviť oslobodenie. Samozrejme, ak by ustúpili bez kladenia odporu, mohlo sa úplne predísť stratám na životoch, či majetku.
Bola to však vojna a na civilistov len málokto bral ohľad. Vojna, ktorú môžeme označiť aj prívlastkom najkrvavejšia v doterajších dejinách. Preto by sme si mali vážiť nielen obete ktoré za našu slobodu položila Červená armáda, ale aj obete na strane partizánov a civilistov, ktorí sa aj v najťažších momentoch neváhali postaviť režimu a okupantom.
Naše združenie si v spolupráci s Klubom vojenskej histórie Trnavská posádka každoročne pripomína oslobodenie Horných Orešian Červenou armádou.
Ďakujeme osloboditeľom a česť ich pamiatke.
Nezabúdame!
(JS, ZS)
