Obzretie sa za uplynulým rokom prináša vždy pocit vďaky. Rovnako i tento rok bol bohatý na zážitky, skúsenosti, aktivity, stretnutia. Mnohému sme sa naučili, mnohé sme pochopili. O prírode, stromoch, histórii i o ľuďoch.
Venovali sme sa dlhodobejším i novým aktivitám. Naše stopy počas tohto roka viedli od Bieleho kríža na Oberbergu, cez Križanovu hrušku v poli za dedinou i naprieč Alejou sv. Benedikta pri kláštore.
Biely kríž sa týči nad obcou už roky. Pre mnohých z nás je znakom nádeje a dôvery. Rozhodli sme preto pre jeho obnovu, aby mohol už diaľky svietiť i pre nachádzajúce generácie. Po dlhšej príprave a výrobe posvätil obnovený kríž dňa 2. septembra vdp. Milan Červeňanský.
Ďalšia naša viditeľná stopa zostáva v podobe záchrany Križanovej hrušky. Jej záchrane sa venujeme už niekoľko rokov. Vyústením doterajších aktivít bola účasť vo finále súťaže Strom roka, kde obsadila konečné 5. miesto. Zmysel má i to, že mnohí miestni i „cezpoľní“ lokálpatrioti sa dozvedeli o jej histórii a o to viac vedia oceniť a vážiť si tento fotogenický solitér.
Najvýraznejšia stopa zostáva v Aleji sv. Benedikta. I tento rok sme jej venovali množstvo času a energie. Na jar i na jeseň sme opäť dosádzali stromy a opravovali oporné konštrukcie. Koncom októbra sme osadili hmyzí hotel s rozmermi 1,8 x 1,5 metra. Aktuálne je v aleji vysadených, resp. opätovne dosadených viac ako 150 stromov, lavičky a náučné tabule; na stromy sme umiestnili búdky pre spevavce, dravce a kolónie netopierov. Okrem toho sme odborne ošetrovali vybrané ovocné stromy, pravidelne kosili prírode šetrným spôsobom a každoročne strihali mladé stromy. Toto všetko bolo možné vďaka finančným prostriedkom o ktoré sme sa vytrvalo uchádzali z rôznych finančných a grantových schém (Trnavský samosprávny kraj, Nadácia Ekopolis, HENKEL SLOVENSKO spol. s.r.o., Nadácia VÚB atď.).
Projektu aleje sme sa od fázy prípravy projektu cez jeho realizáciu venovali od roku 2019. Teraz dozrel čas nechať aleju kráčať svojou vlastnou cestou. K tomuto rozhodnutiu sme dospeli postupne.
Aleja, to nebola len myšlienka, fundraising, nadšenie a nadšení dobrovoľníci, ktorí sa podieľali na jej realizácii. Ale i opakované poškodzovanie stromčekov, ničenie ochranného pletiva, oporných kolov a popruhov, či chemizácia a neustále konfrontácie, neprajnosť a závisť, často v tichej a zákernej podobe. No za všetko sme vďační a všetko nám napokon môže slúžiť k dobrému.
Aleja nepatrila, resp. neslúžila nám. Patrila, patrí a veríme, že bude patriť – v zmysle slúžiť – všetkým Hornoorešancom i návštevníkom, ktorí si sem prídu oddýchnuť a načerpať sily a dúfame, že tu zostane i pre ďalšie generácie.
Svoj čas sme jej venovali nezištne, na úkor svojich rodín a voľného času. Sú veci, ktoré presahujú krátkozraké medze osobného prospechu. Veci, ktoré majú zmysel. Nadčasový zmysel.
Hodnotu našej práce je za tie roky vidieť. Zrevitalizovali sme viac ako 860 dĺžkových metrov aleje a priľahlých remíz a zhodnotili obecný majetok. Už bude na vlastníkovi, ako si ho zveľadí.
Vďaka patrí členom, ktorí každoročne odpracovali množstvo hodín v aleji a remízach, ako aj všetkým priateľom a podporovateľom, ktorí priložili ruku k dielu.
Máme za sebou posledné sadenie v aleji a zostáva nám veriť, že tentokrát ostanú stromy vystavené len výčinom počasia a nie „milovníkom zelene“. Prajeme im, aby sa zakorenili a prosperovali, aby rástli rovno a bez zbytočných jaziev. To takisto prajeme aj všetkým Hornoorešancom.
Ako je napísané už v úvode, venovali sme sa aj aktivitám, ktoré boli pre nás niečím novým, niečím čo sme robili prvý krát.
Medzi také patrí prezentácia našej činnosti v rámci Huncokárskych slávností a predovšetkým prezentácia starých odrôd z Malých Karpát v rámci podujatia Fandlyáda v Modre. Pre nás to boli nielen nové skúsenosti, ale aj nové partnerstvá a kontakty. Naša minuloročná prezentácia starých odrôd v Aleji sv. Benedikta sa stretla zo strany obyvateľov obce s nulovou odozvou. Teší nás, že inde je o staré odrody živý záujem a ľudia sa radi stretnú a porozprávajú.
Mapovanie starých ovocných stromov v malokarpatskom regióne je našou nosnou témou, ktorej sa venujeme už niekoľko rokov. S radosťou v nej budeme pokračovať – a prostredníctvom ovocia aj v spoznávaní huncokárskej histórie. Každá nová odroda, ktorú sa nám podarí v Malých Karpatoch vystopovať, každý zachránený strom, každý jeden príbeh dotvára naše poznanie minulosti. V tomto roku sa nám podarilo napríklad identifikovať hrušku krivicu, či jablko Schöner aus Bath. Okrem toho sme na stope marhule Trnavská veľkoplodá a ďalším odrodám. Na facebookovej stránke Ober Nussdorf prinášame pravidelnú sériu článkov o starých ovocných odrodách. V tejto súvislosti patrí osobitná vďaka Mestu Modra, ktoré podporuje naše mapovanie ovocných stromov v lokalite Piesok.
V našom združení sa venujeme súbežne témam prírodného i kultúrneho dedičstva, ktoré sa neoddeliteľným spôsobom prelínajú. Záleží nám na zachovaní historického povedomia a preto budeme aj naďalej objavovať skryté tajomstvá histórie.
Za pár rokov nášho fungovania zažívame opakovane úžas z objavovania čriepkov do mozaiky lokálnej histórie. Nie je to len o štúdiu starých dokumentov. Bez ochoty Hornoorešancov podeliť sa o svoje spomienky a bez radosti z objavovania by nikdy nevznikli články o osobnostiach, udalostiach i každodenných radostiach a starostiach v histórii našej obce a regiónu. V ostatnom štvrťroku sme priniesli rozsiahly článok o osudoch preživších účastníkov 1. sv. vojny, ktorej výročie ukončenia sme si pripomenuli 11.11., i o pomníku obetiam 1. sv. vojny, ktorý máme v našej obci presne 100 rokov.
Zároveň, tam, kde je to možné, sa venujeme i zachovaniu hmotných kultúrnych pamiatok. Aktuálne spejeme do finále s reštaurovaním centrálneho barokového kríža. Veríme, že tento cieľ sa podarí dosiahnuť v budúcom roku. V roku 2024 by sme taktiež radi pokračovali v obnove kaplnky Sedembolestnej Panny Márie v Hájičku.
Blíži sa nám koniec roka 2023 a tak vám v mene občianskeho združenia Ober Nussdorf želáme milostiplné a požehnané vianočné sviatky a v prichádzajúcom roku 2024 zdravie, pokoj a Božie požehnanie.
