Na tento článok som sa chystal už od zimy. Nie že by nebolo o čom skôr písať (článkov vzniklo neúrekom), ale preto, že túžim v článku zhrnúť všetky doterajšie výsledky našej činnosti v oblasti mapovania starých ovocných stromov v Malokarpatskom regióne. Teda vlastne len starých odrôd jabloní.
Prečo práve jabloní? Dôvod je prozaický. Na 21. októbra pripadá Deň pôvodných odrôd jabĺk. Nie je to však len o samotných jablkách, ale rovnako aj o stromoch (bez ktorých by tieto úžasné plody nemohli vzniknúť), sadoch a starostlivosti. Možno je len škoda, že je to zúžené len na jablká, veď je veľa druhov ovocia (hrušky, slivky, čerešne,…).
Aby som však neodbiehal od témy. Stromy vo všeobecnosti hrali oddávna veľmi dôležitú úlohu v živote našich predkov. Najmä tie ovocné. Nikdy nevyrúbali strom, ktorý ešte dával plody. V niektorých regiónoch sa dokonca tradovalo, že kto vyrúbe rodiaci strom, v toho rodine niekto do roka umrie. Ovocné stromy neboli len o produkcii plodím, slúžili aj ako miesta na stretávanie, pod ich korunami prebiehali rodinné oslavy, posedenia, plnili orientačnú funkciu (viď. Križanová hruška pred Hornými Orešanmi), oddeľovali pozemky, v podobe stromoradí poskytovali tieň pocestným a tak by sme mohli pokračovať.
Možno práve dnes, keď nastal takpovediac boom výsadby starých odrôd ovocných stromov sa treba ešte viac zamýšľať nad lokálnymi špecifikami. Je totiž škoda, že sa pri tom akosi pozabúda na miestne / lokálne (obec, mesto), krajové (Záhorie, Trnavsko) a regionálne (Malokarpatské) ovocné bohatstvo. Nehovoríme tu totiž len o medzinárodne uznávaných odrodách, ale aj o tých našich regionálnych (Čachtická slivka, Trnavská moruša, Trnavská veľkoplodá marhuľa, ….), či tých lokálnych, kde už často nepoznáme nie len šľachtiteľa, ale ani názov. Treba si uvedomiť, že naši predkovia rokmi vytriedili tie odrody, ktoré sú pre náš región vhodné.
Naše združenie už 5. rok mapuje Malokarpatský región s cieľom zmapovať zachovaný genofond ovocných stromov. Zároveň sa snažíme prostredníctvom rozhovorov a štúdia dostupnej literatúry zdokumentovať aj tie odrody, ktoré už v regióne nerastú (napr. Peasgoodovo, Mazánkův zázrak atď.). Rovnako ako aj šľachtiteľov a ovocinárov (kňazi a ovocinári Ján Uhlárik, Matej Oscitý atď.), ktorí prispeli k bohatosti a rozmanitosti tunajšieho genofondu. V neposlednom rade odborne ošetrujeme zachované stromy a opätovne vysádzame ich potomkov.
Len pre zaujímavosť za uvedené obdobie sme zmapovali viac ako 1.500 ovocných stromov. Z toho zhruba 300 jabloní, z ktorých sa nám podarilo identifikovať už viac ako 80 odrôd. Pre tých, čo sa škodoradostne pozastavujú nad číslom 80 len doplním. Nájsť strom je jedna vec, potom treba odsledovať čas dozrievania, zozbierať plody a zaniesť pomológom. Na identifikáciu samozrejme treba najprv získať finančné zdroje. Ak sú plody malé, zdeformované, prípadne vôbec nie sú, musíme strom odborne orezať a čakať do ďalšej sezóny. A ešte je tu faktor, lokálnej odrody, prípadne málo známej, či rozšírenej odrody. V takom prípade aj po posúdení pomológom ostáva jablko neidentifikované. A treba povedať, že to je väčšina z toho čo sa posudzuje. Pre nás je však aj číslo 80 veľkým úspechom a to nehovorím o ostatných ovocných druhoch ale len o jabloniach.
Pre členov nášho združenia je Deň pôvodných jabĺk každý deň v roku. To isté platí aj pre hrušky, čerešne a iné ovocné druhy. Oslava tohto dňa sa pre nás v tomto roku začala už 5. októbra v Trnave a pokračovala 19. októbra v Modre. Pripravili sme pre širokú verejnosť výstavu zimných odrôd s názvom „Malokarpatské ovocné dedičstvo“. Kto nestihol, môže ľutovať, pretože prišiel nie len o možnosť vidieť takmer 100 odrôd jabĺk a hrušiek, ale aj o ochutnávku. Nebojte sa už teraz sa pripravujeme na rok 2025.
Skôr ako uzavriem tento článok, patrilo by sa ozrejmiť, čo je to vlastne ta „STARÁ ODRODA“? Je to odroda, ktorá vznikla šľachtením, alebo ako náhodný semenáč pred rokom 1950. Zároveň ide o stromy, ktoré boli pestované ako dlhoveké. Keďže sa vrúbľovali a očkovali do dlhovekých podpníkov (planá jabloň, či hruška,), mali aj neskorší nástup do rodivosti. To je asi aj jeden z dôvodov, prečo trh ovládli stromy na krátkovekých podpníkov. Jednak do rodivosti často nastupujú už v roku vysadenia, resp. v nasledujúcom a pestujú sa ako nízke stromčeky. Je to pohodlnejšie. Aj keď na úkor životnosti a odolnosti.
Vedeli ste, že vo svete je viac ako 10.000 odrôd jabloní? Na Slovensku sa pritom podľa dobových záznamov a odhadov pestovalo na prelome 19. a 20. stor. len okolo 300 odrôd. Dnes je to ešte horšie. V sadoch a obchodoch je jednotvárny sortiment 8 až 10 odrôd. Uspokojili sme sa s peknými odrodami ako Fuji, Kiku, Evelina, Pinova atď. Pripravili sme sa o jedinečnú škálu chutí, farieb a tvarov. Namiesto sezónnych odrôd napr. Priesvitné letné (Jakubka), Báthske, či Stark Earlist, ktoré dozrievajú v mesiaci júl jeme jablká, ktoré sa skladujú od predošlého roku. Ale to je už iný príbeh, aj keď cieľom Dňa pôvodných odrôd jabĺk je upozorniť aj na tento neduh.
Vrátim sa ešte k názvu tohto článku. Odkazuje nie len na miestne pomenovanie niektorých odrôd jabĺk (vandlička), ale aj na účel použitia (štrudlák), tvar (čapák, mačacia hlava), či špecifickú vlastnosť (koženka, hrkáč). V minulosti rástlo v záhradách vždy niekoľko stromov. Jednak sa snažili postihnúť celú sezónu (letné, jesenné, zimné), čím si zabezpečili pri správnom skladovaní ovocie na celý rok, sadili tiež podľa účelu (destilovanie, skladovanie, sušenie, muštovanie, varenie atď.), ale tiež počítali s tým, že úroda ovocia nebola na stromoch rovnaká každý rok.
Nesmieme zabudnúť ani na fakt, že v minulosti sa toľko nechemizovalo. Viete koľko krát v roku sa priemerne v moderných sadoch podľa štatistík striekajú stromy? 17 krát! Konkrétne proti hubám, plesniam a hmyzu, rastovými regulátormi pre pekný tvar a veľkosť plodu, proti burine a nakoniec živiny.
Dlhoveké ovocné stromy – staré odrody boli a aj sú často odolnejšie voči chorobám. Na podporu vitality používali ľudia v minulosti napr. ekologické hnojenie. Nezabudnem na jednu výstižnú vetu, ktorá mi utkvela v pamäti v súvislosti s hnojením stromov. „NEDÁŠ (hnoj), NEMÁŠ!“.
Určite nesmieme zabudnúť ani na zvyky. Ovocné stromy sa sadili pri stavbe domu či narodení dieťaťa. Máme ich zachované aj vo folklórnych tradíciách. Často aj spomenuté lokálne, či miestne odrody.
Ak si sami nespomínate na staré ovocné stromy či odrody, skúste sa spýtať svojich rodičov, či starých rodičov. Možno vám poradia nejakú dobrú starú odrodu. A keď budete chcieť sadiť ovocný strom venujte výberu trochu viac času. Uvedomte si, že dlhoveký strom nesadíte len pre seba, či svoje deti, ale aj pre vnúčatá a ďalšie generácie. Niektoré stromy sa dožívajú aj viac než 200 rokov.
Neopakujme chyby našich predkov. Zachovajme pre budúce generácie naše ovocné dedičstvo. Je lepšie sedieť v tieni košatého stromu a vychutnávať si šťavnaté a osviežujúce ovocie, než pozerať na vyprahnutú krajinu a spomínať na ovocie svojej mladosti.
(JS)
