V rámci seriálu o Malokarpatských ovocných stromoch, resp. starých odrodách ako ďalšiu predstavujeme starú odrodu hrušky francúzskeho pôvodu.
Dnes už veru nie tak bežná stolová odroda. Cez to všetko sme na ňu pri túlaní v Malokarpatskom regióne narazili a nie na mladý strom.
Je možné, že o tejto hruške počujete prvý krát. Možno ju však poznáte pod iným názvom napr. zaužívaným u nás, či v zahraničí: Clairgeau, Clairgeau Butterbirne, Clairgeau vajoncza, Clairgeauova maslová, Beurre Clairgeau, Clairgeau de Nantes, Křivka, Fajfka, Kleržovka, Křivule, Bere Kleržo (RU), Butyralia Clairgeauana, Bivort, Krzywka (PL) a iné.
Ako je napísané v úvode, ide o starú francúzsku odrodu, ktorú vypestoval ako semenáč ovocinár Clairgeau v Nantes vo Francúzsku okolo roku 1848. Hruška sa rýchlo rozšírila hlavne v Belgicku, kde ju prvýkrát opísal Belgičan De Jonghe. V tom čase dal hruške meno Bivort. Pod týmto menom sa následne šírila vo Francúzsku, ako aj v krajinách Beneluxu.
Plody sú na prvý pohľad nie príliš atraktívne, stredné až veľké kužeľovito pretiahnuté, pri stopke zakrivené o váhe 250 – 700 g. Stopka je hrubá, dužinatá a charakteristicky zahnutá so závalom pri koreni. Dužina je biela, neskôr žltkastá, pričom po uskladnení plodov sa stáva polotopiacou, šťavnatou, sladkou a korenistou. Šupka plodov je pevná a mierne lesklá, zelenožltá, neskôr hrdzavohnedá až škoricovitá s červeným líčkom a hnedými Lenticelami.
Plody sa zbierajú od polovice septembra do začiatku októbra. Konzumne dozrievajú v priebehu novembra a uskladnené vydržia do decembra.
Strom rastie pomaly, dorastá do výšky cca 6 – 7 m, vytvára štíhlu – stĺpovitú korunu. Je nenáročná na pestovanie. Uprednostňuje slnečné, prípadne polotienisté stanovisko a teplejšie južné polohy V minulosti sa z obľubou vysádzal aj popri cestách resp. v inej líniovej výsadbe (aleje, remízy atď.). Rodí skoro po výsadbe a jej rodivosť je veľká a pravidelná. V Malých Karpatoch sa mu darí aj preto, že dobré znáša podmienky do nadmorskej výšky cca 500 m.n.m.
Odporúča sa pestovať ako polokmeň a vysokokmeň, pričom hlavne v mladosti vyžaduje občasný redukčný rez a neskôr sporadický zmladzovací rez.
Výskyt krivice je dnes v Malých Karpatoch zriedkavý. K dnešnému dňu sme ju našli len na jednej lokalite.
Ak vás Krivica zaujala a uvažujete o jej pestovaní, prikladám ešte pár údajov. Ide o jesennú odrodu a jej využitie je preto dosť obmedzené. Používa sa predovšetkým na priamu konzumáciu a tiež na sušenie.
Medzi výhody tejto odrody patrí:
- vysoká odolnosť voči mrazu (až do -28 °C)
- vysoká odolnosť voči chrastavitosti
- dobrý opeľovač
Nevýhodou je:
- pri predčasnom zbere plody rýchlo vädnú
Ak si chcete zasadiť Krivicu, odporúčame jesennú výsadbu, najskôr začiatkom novembra. A kde? Tam, kde bude mať dostatok slnka. Dobrými opeľovačmi pre Krivicu sú: Boscová fľaša, Hardyho maslovka, Parížanka, Avranšská, Madame Verté, Dekanka Robertová, Trévouxská a Williamsová.
Túto jedinečnú odrodu si je možné zameniť s odrodami ako: Van Marumova fľaša, Marillatová, Tongernská.
Jej zasadením sa zavďačíte nie len svojim deťom, či vnukom, ale aj ďalším generáciám. Taká hruška totiž rastie a prináša plody aj viac ako 200 rokov.
(JS)
