Počas roka si viac krát pripomíname udalosti späté s 2 sv. vojnou. Či už Slovenské národné povstanie, oslobodenie Červenou armádou, ale aj tie tragickejšie. Medzi také patrí aj spomienka na obete holokaustu a rasového násilia.
Názvov tohto článku som nezvolil náhodne. Plne vystihuje situáciu, akej boli počas Slovenského vojnového štátu vystavení obyvatelia židovskej národnosti, a to nie len v Horných Orešanoch.
Nie raz pochodovali gardisti a ich prívrženci po Hlavnej ulici až pred dom rodiny Erdéšiových (Erdösových) a tam odznievali rôzne hanlivé a rasistické pokriky. Medzi nimi aj spomenutý slogan „KAROL SIDOR VYŽEŇ ŽIDOV!“. Ako sa museli cítiť deti Erdéšiových? Erika mala v tom čase 11 rokov, Hilda 10 a Helenka 6. Plač ani v najmenšom nevystihuje ich strach.
Neskončilo však len pri vyhrážkach a nadávkach. Gardisti, ktorí si centrálu zriadili priamo na Obecnom úrade si svoju nenávisť vylievali v tlači, či úradných dokumentoch. Vďaka tomu sa napr. dočítame, že „Židovský živel stal sa nášmu štátu nepohodlný“.
Erdéšioví prevádzkovali v obci obchod so zmiešaným tovarom. Prijatím tzv. Židovského kódexu z 9. septembra 1941, ktorý vydala vláda SR, došlo k obmedzeniu práv a slobôd židovských spoluobčanov. Od tej chvíle obchod síce aj naďalej vlastnili, no prevádzkovať ho už nesmeli.
Ešte netušili, že to najhoršie ich len čakalo. Na základe nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (zo dňa 7.4.1942) o vysťahovaní všetkých Židov, zaistila Hlinkova garda v Horných Orešanoch majetok židovských rodín (Erdešiových a Duchinských) a pred ich domy postavila stráž. Následne 10.4.1942 boli rodiny násilne vysťahované a odvezené do Trnavy. Zo sebou si mohli zobrať len najnutnejšie veci. Na druhý deň 11.4.1942 boli naložení do tzv. dobytčákov a deportovaní do koncentračných táborov. Hovoríme tu o 8 Hornoorešancoch židovskej národnosti. Ich hnuteľný majetok bol vydražený a nehnuteľnosti znárodnené. A tí, ktorí im dĺžili peniaze, si mädlili ruky, že nemusia nič vracať!
Aké boli ich ďalšie osudy, do ktorých táborov boli vyvezené a či prežili, žiaľ nevieme. Traduje sa len, že po vojne sa tu jedna z dcér Etely Erdéšiovej (vraj Erika) ukázala, a že emigrovala do Kanady.
Z obchodu rodiny Erdösiových sa neskôr stala škola a holičstvo. Na smutnú históriu už odkazoval len názov objektu, tzv. ŽIDOVŇA.
Rodina Duchinských (Dušinských) bola chudobná a čiastočne odkázaná na pomoc ostatných obyvateľov obce. Boli to dve sestry Katarína a Lina (alebo uvádza sa tiež Fáni a Regína) vo veku 58 a 64 rokov a ich starší brat Adolf vo veku 69 rokov. O ich osude po deportácii žiaľ tiež nič nevieme.
Osud Židov v Horných Orešanoch bol spečatený zánikom už spomenutej Židovne. Tým sa stratil aj posledný hmotný odkaz na židovskú komunitu v obci. Je na nás, aby sme aspoň symbolicky, prostredníctvom spomienok zachovávali odkaz na rodiny Erdéšiových a Dušinských a aj takýmto spôsobom odčiňovali napáchané hriechy z temnej histórie obce.
S tým súvisí aj výzva, s ktorou sa obraciame na všetkých Hornoorešancov. Hľadáme fotku súrodencov Dušinských.
Nezabúdame.
(JS)
